Dlho som zase nepísal, áno, viem zanedbávam to. Ale tentokrát mám aj o čom! Celý víkend som strávil v Senci, neďaleko Bratislavy na, asi najlepšom víkende, ktorý som mohol zažiť. Bolo v podstate školenie, ktoré bolo zamerané na problémy v spoločnosti. Ale to bola len istá čas z neho. Ta lepšia bol kolektív a program, čo sme tam mali. Keď som sa vrátil domov, tak zase som upadol do stereotypu. Nuda, každodenné cestovanie MHD, stále tie isté debilné ksichty (česť výnimkám). Rád by som sa vrátil späť do Senca.Včera sme mali oficiálny rok s priateľkou. Boli sme na večeru v jednom dokonalom Pub-e v KE, kde sme si dali grilované kuracie krídla. Fantastické. K tomu ako obloha bola grilovaná kukurica, feferónky, uhorky, bagety s cesnakovou omáčkou, tatárska omáčka a chilli omáčka s paradajkami. Prosta Very Gusta! :) Čo sa týka mňa, som dosť nevyspatý poslednú dobu a dosť mávam zlú náladu. Ďalej kandidujem za študentského richtára mesta Košice. Rád by som vyhral. Dosť sa na neho pripravujem. Budem mať super vystúpenie ak výjde. :) Ta zatiaľ, každopádne, Saionara!
pondelok 2. apríla 2012
Áno, viem, dlho som tu nič nenapísal ale malo to svoje dôvody. Skúška z angličtiny, potom škola. Nebolo veľa iného času. Ale som späť a to v novom nasadení. Téma, ktorej sa budem v tomto príspevku venovať, je jednoduchá: psychika človeka. Najnevyspitateľnejšia vec vôbec. Niekedy sa správa ako Titanic a snaží sa nás potopiť za každú cenu. Inokedy je zase ako pes, najvernejší priateľ. Podľa môjho názoru, nikdy sa ho nenaučíme ovládať, ale môžeme sa naučiť predvídať. Ale to trvá dlhú dobu a je možné, že nikdy ho úplne nepochopíme. Jednoznačne, treba žiť a nechať žiť a premýšľať, čo je pre nás dôležité.
